Šomoška (hrad)

	Hrad Šomoška
	Hrad
	Hrad Šomoška
Štát	Slovensko
Región	Banskobystrický
Okres	Lučenec
Obec	Šiatorská Bukovinka
Súradnice	48°10′17.10″S 19°51′25.34″V / 48,1714167°S 19,8570389°V
Vznik	13. či 14. storočie
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Najľahší výstup	obec Šiatorská Bukovinka
	Poloha hradu Šomoška na Slovensku
	Poloha hradu Šomoška v Banskobystrickom kraji
	Wikimedia Commons: Šomoška Castle
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°10′17.10″S 19°51′25.34″V / 48,1714167°S 19,8570389°V

Šomoška (normovaný názov)^[1], Šomošský hrad (maď. Somoskői vár), hrad Drienov je zrúcanina hradu v chotári obce Šiatorská Bukovinka v okrese Lučenec, v bezprostrednej blízkosti slovensko-maďarskej štátnej hranice nad maďarskou obcou Somoskő (Šomoška). Hradný kopec tvorí národná prírodná rezervácia Šomoška.

Názov

Hrad Šomoška mal v priebehu histórie viacero názvov. V roku 1323 castrum Somoskw, Somoskew znamenalo Drieňový Kameň, bol známy tiež ako Drienov^[2].

Dejiny

Hrad založili koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia Kačičovci. Bol stavaný z čadičových kvádrov, ktoré boli ťažené priamo v hradnom kopci. Pri stavbe bol odkrytý i známy „kamenný vodopád“. V roku 1310 sa stal majetkom Matúša Čáka. Po rozpade jeho dŕžav daroval Karol Róbert Šomošku Tomášovi Sečénimu. V roku 1461 ho kráľ daroval Orságovcom a Lošonciovcom. Od roku 1554 po strate Fiľakova patril k prvej línii protitureckých hradov^[2]. V roku 1573 hrad obsadili osmanské vojská pod vedením fiľakovského bega Aliho. Turci hrad držali až do roku 1596, kedy pred jednotkami Valentína Prepoštváryho ustúpili^[2]. Po smrti majiteľky hradu Anny Lošonciovej sa stal majetkom Žigmunda Forgáča. V roku 1618 bol na príkaz krajinského snemu hrad opevnený, renovácia prebehla v rokoch 1547 – 1655^[3]. Po porážke povstania Františka II. Rákociho, ktorého vojská hrad v roku 1703 dobyli, bol cisárskym vojskom zbúraný. Odvtedy sa nachádzal v ruinách.

Podoba hradu

Podoba pôvodného hradu nie je zrejmá. Podľa predpokladov ho pôvodne tvorila malá bezvežová dispozícia, približne trojuholníkového pôdorysu. Neskôr v stredoveku sa rozrástol o gotický palác na východe a tiež o vstupnú vežu. Zásadná prestavba prebehla v 16. storočí, keď bol rozšírený o dve delové bašty, barbakan a dve budovy na severnej a južnej strane. Interiéry boli vybavené tesanými tvarovanými článkami. Najmladším doplnkom bol zrejme vysunutý polygonálny bastión.