Biológia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny biológie

Biológiu ako vedu definovali nezávisle Gottfried Reinhold Treviranus (Biologie oder Philosophie der lebenden Natur, 1802) a Jean-Baptiste Pierre Antoine de Monet, rytier z Lamarcku (Hydrogéologie, 1802), ktorý ju uviedol takto:

„Všetko, čo vo všeobecnosti patrí medzi rastliny a živočíchy, ako aj všetky schopnosti vlastné každej z týchto bytostí bez výnimky, tvoria jedinečný a rozsiahly objekt samostatnej vedy, ktorá zatiaľ nebola založená, nemá ešte názov a ktorú ja pomenujem biológia.”

Zavedenie samotného slova biológia sa niekedy spája s menom Karl Friedrich Burdacha a rokom 1800, ale objavuje sa už v názve tretieho zväzku Philosophiae naturalis sive physicae dogmaticae: Geologia, biologia, phytologia generalis et dendrologia, publikovanom v roku 1766 Michael Christoph Hanovom.

Vzhľadom na rozsiahly predmet záujmu biológie je nutné rozčleniť ju do jednotlivých disciplín. Organizmy môžeme pozorovať z rôznych hľadísk (času, miesta, morfológie) a triedenie je do značnej miery nejednotné.

• Zoológia - štúdium živočíchov
• Botanika - štúdium rastlín
• Mikrobiológia - štúdium mikroorganizmov

Medzi ďalšie disciplíny spojené s biológiou patrí genetika, náuka o dedičnosti. Jedným z kľúčových pojmov biológie je princíp evolúcie. Vývojom organizmov sa zaoberá fylogénia, paleontológia študuje fosílne organizmy za účelom objasnenia ich evolúcie. Všetky biologické disciplíny sa opierajú o taxonómiu (systematiku), ktorej objektom záujmu je pomenúvanie a klasifikácia živých organizmov.

Algológia – Anatómia – Antropológia – Aplikovaná biológia – Astrobiológia – Bakteriológia – Behaviorálna biológia – Biofyzika – Biogeografia – Biochémia – Bioinformatika – Bionika – Biotechnológia – Botanika – Cytológia – Ekológia – Envirobiológia – Entomológia – Epidemiológia – Etológia – Evolučná biológia (s Ontogenézou a Fylogenézou) – Farmakobiológia – Fyziológia – Genetika a Epigenetika – Geobotanika – Histológia – Chronobiológia – Imunológia – Kryptobiológia – Lichenológia – Medicína – Mikrobiológia – Molekulárna biológia – Morfológia – Mykológia – Neurobiológia – Oológia – Paleontológia (s paleobotanikou a paleozoológiou) – Parazitológia – Protozoológia – Sociobiológia – teoretická taxonómia – Teoretická biológia – Virológia – Zoológia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Systém živých organizmov

Jedno z častých delení v minulosti bolo delenie živých organizmov do piatich ríš:

• Monera – prokaryotické organizmy,
• Protista – jednobunkové eukaryotické organizmy žijúce samostatne alebo v kolóniách,
• huby
• rastliny
• živočíchy

Dnes je tento systém väčšinou nahradený novým delením na domény a ríše, zohľadňujúcim charakter bunkového jadra (prokaryotické a eukaryotické), bunkových membrán a bunkovej steny:

• Archaea – skupina prokaryotických organizmov, ktoré sa niektorými vlastnosťami podobajú baktériám, inými eukaryotickým organizmom
• eubaktérie – ostatné prokaryotické organizmy
• eukaryoty – jednobunkové alebo mnohobunkové eukaryotické organizmy
  • prvoky
  • Chromista
  • rastliny
  • huby
  • živočíchy

Existuje ale aj veľa iných delení.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Biológia
• Wikislovník ponúka heslo biológia

Biologický portál

• DMOZ Archivované 2007-04-09 na Wayback Machine(po anglicky)