János Quittner

slovenský choreograf, režisér a tanečník maďarskej národnosti

János Quittner (slov. Ján Quittner; * 27. september 1941, Vrakuňa – † 21. jún 2024[1]) bol slovenský choreograf, režisér a tanečník maďarskej národnosti, jeden z priekopníkov choreografie ľudového tanca na Slovensku. Zakladateľ Komorného folklórneho súboru Szőttes.

János Quittner
slovenský choreograf, režisér a tanečník
János Quittner v roku 2012
János Quittner v roku 2012
Narodenie27. september 1941
Vrakuňa, Slovensko
Úmrtie21. jún 2024 (82 rokov)
Známy vďakaSzőttes
Alma materVŠMÚ
Profesiachoreograf, režisér a tanečník
Aktívne roky1962 – 2007
RodičiaSándor Quittner
SúrodenciGyőző Littomerczky
Irma Mária Littomerczky (Benau)
ManželkaRozália Tekauer
DetiYvett Anna, János Sándor
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons János Quittner

Rodina

upraviť

Narodil sa ako štvrté dieťa mnohogeneračnej bratislavskej rodiny. Obaja starí otcovia (Jakab Pál Quittner a János Párkánynánay Cseresznyés) boli vysokopostavenými vojenskými dôstojníkmi. Otca, Sándora Quittnera, chcel mať jeho otec kvôli rodinnej tradícii za vojaka, a tak sa už ako 16-ročný kadet v I. svetovej vojne ocitol v ruskom väzení. Domov sa dostal o 10 rokov neskôr po podpísaní Trianonskej mierovej zmluvy. Mal dvoch bratov a sestru: najstarší brat Győző Littomerczky dlhé roky pôsobil ako ekonomický riaditeľ ÚV Csemadoku, sestra Irma Mária Littomerczky (Benau) pôsobila ako módna návrhárka v Austrálii.V roku 1961 sa ako dvadsaťročný oženil s Rozáliou Tekauer, s ktorou sa zoznámil v Žitnoostrovskom súbore piesní a tanca. Má s ňou 2 deti: dcéra Yvett Anna (* 1962) a syn János Sándor (* 1963).

Životopis

upraviť

V rokoch 1947 – 1952 vyštudoval prvých päť ročníkov základnej školy v rodnej obci Bratislava – Vrakuňa.

V rokoch 1952 – 1959 chodil do strednej deväťročnej občianskej školy umeleckého zamerania v Bratislave, na Námestí 1. mája. To, že mal chodiť do slovenskej školy bolo rozhodnutím jeho otca – chcel mu to ako – tak uľahčiť, ak už raz má žiť poznačený ako „triedny nepriateľ”, aj kvôli Benešovým dekrétom.[chýba zdroj] Umelecká stredná občianska škola ho nasmerovala na umeleckú dráhu, k tancu a s ním spojenými scénickými umeleckými žánrami. Už ako stredoškolák chodieval na skúšky Horno–žitnoostrovského ľudovo–umeleckého súboru do Podunajských Biskupíc, neskôr do Šamorína, na skúšky Žitnoostrovského súboru piesní a tanca.

V rokoch 1963 – 1967 ukončil kurz amatérskych choreografov a vedúcich súborov, ktorý štátne osvetové strediská uznávali ako odbornú maturitu. Neskôr, v rokoch 1969 – 1983 v tomto inštitúte vyučoval ako stály profesor.

V rokoch 1964 – 1973 bol viackrát štipendistom v Maďarskom štátnom folklórnom súbore ako tanečník – choreograf.

V roku 1969 založil v Bratislave ako odborný referent ľudového tanca Csemadoku Komorný folklórny súbor Szőttes.

V rokoch 1973 – 1977 absolvoval diaľkové štúdium na Vysokej škole múzických umení (VŠMÚ) v Bratislave, na odbore choreograf – režisér. Diplom získal v decembri 1977.

V marci roku 1983 sa kvôli neistej budúcnosti folklórneho súboru Szőttes nevrátil domov zo svojej prvej cesty do Západnej Európy.[chýba zdroj] Koncom roku 1983 spolu s rodinou emigroval do Austrálie.

Od roku 1984 do 1987 pracoval v Melbourne ako závozník v továrni, ale už v roku 1984 založil Folklórny súbor Új Szőttes (Nový Szőttes) a popri práci v továrni viedol za pomoci Maďarského centra v Melbourne tanečnú školu. Neskôr pracoval ako učiteľ tanca vo viacerých tanečných školách v Austrálii (Victorian College of The Arts, Priscilla's Character Dance School, Margaret Walker Folk Dance Centre, Blacktown Dancers). Od roku 1985 viedol v Melbourne aj tanečné divadlo založené jeho študentmi "QUJ" Character & Folkdance Theatre. V Austrálii robil choreografiu nielen pre maďarské tanečné súbory, ale aj pre slovenské, chorvátske, dokonca aj pre domorodý "abo" súbor.

V roku 1990 sa vrátil do Európy. Usadil sa v Maďarsku, v Dunaszigete. Nakoľko v súbore Szőttes nenárokovali na jeho umenie, začal pracovať ako hosťujúci choreograf pre štátny folklórny súbor Slovenský ľudovo – umelecký kolektív (SĽUK). V roku 1991 sa na podnet verejných činiteľov uchádzal o post riaditeľa súboru Ifjú Szivek, kde pôsobil do roku 1993.

V roku 1994 pracoval v Nemecku ako hosťujúci režisér v Srbskom národnom súbore a súčasne ako umelecký poradca riaditeľa Maďarského štátneho ľudovo – umeleckého súboru.

V roku 1995 sa vrátil do Austrálie, pokračoval v práci v "QUJ" Character & Folkdance Theatre a organizoval a režíroval v divadle C.U.B. Malthause Theatre austrálsku verziu maďarskej rockovej opery István, a király (Kráľ Štefan). Koncom 1996 sa opäť vrátil do Európy, v Nemecku režíroval projekt Spiaci rytieri (maď. Alvó lovagok), písal scenár a režíroval predstavenie Bájka a odkaz (maď. Rege és üzenet) pre Gombasecké kultúrne dni, ďalej tanečný scénický program Zapálime oheň, rozdávame lásku (maď. Tüzet gyújtunk, szeretetet osztunk) pre miestne folklórne združenie „Tündérrózsa” v Dunaszigete.

Od roku 1998 sa na dva roky stala jeho pôsobiskom opäť južná pologuľa. Režíroval, písal scenáre a riadil tanečné divadlo QUJ.

V roku 2000 sa vracia do Dunaszigetu, kde sa venoval réžii a scenáru slávnosti z príležitosti milénia s názvom Oheň nesmie vyhasnúť (maď. A tűznek nem szabad kialudni). Výsledkom jeho práce v nasledujúcom roku bol program Stretnutie Maďarov z dvoch brehov Dunaja (maď. Magyarok találkozója a Duna két partjáról), potom v roku 2002 opäť nasledoval festival v Gombaseku. V Mosonmagyaróvári bol režisérom hudobného divadelného predstavenia s názvom Superhviezdy muzikantky (maď. Muzsikáló dívák). V ďalších rokoch cestoval medzi Austráliou a Maďarskom.

V roku 2006 bol režisérom rockovej balady na jednom z hlavných námestí Melbourne – s názvom Pro Patria, Pro Libertatena, na výročie maďarskej revolúcie v roku 1956. Potom sa v roku 2009 konala premiéra rockovej opery Ukrižovaný (maď. Megfeszített) v tamojšom Maďarskom centre. Po premiére sa vrátil do Európy.

Ocenenia

upraviť
  • 2006 - ako 65–ročný je podpredsedom vlády SR Pálom Csákym vyznamenaný Striebornou plaketou Slovenskej republiky
  • 2011 - ako 70–ročný dostáva od podpredsedu vlády SR Rudolfa Chmela Zlatú plaketu Slovenskej republiky za založenie Komorného folklórneho súboru Szőttes a za dlhoročný prínos v oblasti folklórneho tanečného hnutia a kultúry

Referencie

upraviť
  1. Ján Quittner [online]. sluk.sk, 2024-06-21, [cit. 2024-06-22]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť