V 1. storočí pred Kr. sa 18 km od dnešného Kninu nachádzal rímsky vojenský tábor Burnum. Dnešné mesto je spomínané až v 10. storočí byzantským cisárom Konštantínom VII.. V priebehu 11. storočia tu vznikla diecéza, v roku 1080 už bol Knin vyhlásený hlavným mestom štátu, za vlády kráľa Zvonimíra. Až do 13. storočia tu bola veľmi významná vojenská pevnosť, o ktorú v priebehu nasledujúcich storočí bojovali Turci, Maďari, Rakúšania a Francúzi. Roku 1522 mesto dobyli Turci, a Chorváti ho tak opustili. Pod Osmanskou nadvládou zostal Knin ešte ďalších 150 rokov, potom ho získala Benátska republika. Chorváti sa vrátili, roku 1709 tu postavili navyše aj kostol a františkánsky kláštor. Ku koncu 18. storočia, roku 1797 sa stal rakúskym majetkom, počas tejto doby prosperoval. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa stal súčasťou Kráľovstva SHS a neskôr Juhoslávie. Na začiatku 90. rokov 20. storočia, keď v Juhoslávii vypukla občianska vojna, stal sa Knin centrom protichorvátskeho odporu Srbov; tí tu počas vojny ustanovili hlavné mesto ich „Republiky Srbská Krajina“. Chorváti získali vládu nad mestom až roku 1995, počas Operácie Oluja (búrka).
Národnostné zloženie obyvateľstva
upraviť
| rok | spolu | Srbi | Chorváti | Juhoslovania | ostatní |
|---|
| 1991 | 12,331 | 9,867 (80,01%) | 1,660 (13,46%) | 381 (3,08%) | 423 (3,43%) |
| 1981 | 10,933 | 6,516 (59,59%) | 1,701 (15,55%) | 2,421 (22,14%) | 295 (2,69%) |
| 1971 | 7,300 | 4,972 (68,10%) | 1,686 (23,09%) | 343 (4,69%) | 299 (4,09%) |
- ↑ Jan Doubravnický. Největší pevnost Dalmácie a unikátní zřídlo Krky [online]. 2007-08-09, [cit. 2012-04-22]. Dostupné online.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Knin
Chorvátsko
