Pazardžiško-Plovdivsko pole
Pazardžiško-Plovdivsko pole (bulh. Пазарджишко-Пловдивско поле, doslova Pazardžicko-plovdivské pole) je geomorfologická jednotka v Plovdivskej oblasti a v Pazardžickej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2]
| Pazardžiško-Plovdivsko pole (Пазарджишко-Пловдивско поле) | |
| nížina | |
 | |
| Štát |  Bulharsko |
|---|---|
| Regióny | Plovdiv, Pazardžik |
| Nadradená jednotka | Hornotrácka nížina |
| Susedné jednotky | Săštinska Sredna gora Rodopy Čirpanski văzvišenija |
| Súradnice | 42°12′14″S 24°31′37″V / 42,203889°S 24,526944°V |
| Dĺžka | 110 km |
| Šírka | 50 km |
| Rozloha | 3 500 km² (350 000 ha) |
  Poloha nížiny v Bulharsku | |
| Wikimedia Commons: Pazardzhik-Plovdiv Field | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Charakteristika
upraviťPolohopis
upraviťPredstavuje západnú časť Hornotráckej nížiny.[1][2] Z juhu je ohraničená severnými svahmi pohoria Rodopy, zo severu južnými svahmi Săštinskej Srednej gory.[1][2] Na východe siaha po vysočinu Čirpanski văzvišenija.[1][2]
Rozmery a rozloha
upraviťNížina má tvar elipsy, je dlhá približne 110 km a v najširších častiach dosahuje šíry približne 50 km.[1] Je rozdelená riekou Marica na dve rozdielne veľké časti. Južná menšia časť je[1][2] široká približne 10 km,[2] väčšia severná časť[1][2] dosahuje šírky 25 – 30 km.[2] Najširšie časti sa nachádzajú v priečnych rozšíreniach nížiny, ktoré sú tvorené dolinami riek Asenica a Striama.[2] Hlavná os nížiny prechádza v smere západ – východ.[1][2]
Celková rozloha Pazardžicko-plovdivského poľa je približne 3 500 km².[1]
Vznik
upraviťNížina vznikla v období raného neogénu a kvartéru nahromadením a následným usadením riečnych nánosov.[1]
Reliéf
upraviťReliéf nížiny je rovinatý, výnimku tvoria Plovdivské pahorky, tvorené syenitom,[2][1] ktoré vystupujú z nížiny do nadmorskej výšky 286 m n. m..[1]
Geológia
upraviťPodložie nížiny je tvorené prevažne kryštalickými horninami.[2] Pôdy sú prevažne aluviálne a úrodné.[1]
Vodstvo
upraviťRiečna sieť na území nížiny je pomerne hustá.[2] Oblasť odvodňuje rieka Marica a jej prítoky,[1][2] pričom medzi najdôležitejšie patria Topolnica, Luda Jana, Čepinska reka, Striama, Văča a ďalšie.[2]
Vody z riek sú široko využívané na zavlažovanie nížiny.[2]
Klíma
upraviťKlíma je mierne prechodne-kontinentálne.[1]
Osídlenie a hospodárstvo
upraviťOsídlenie
upraviťNížina je husto osídlená, na jej území sa nachádza veľké množstvo miest, ako aj prevažne veľkých a stredne veľkých dedín. Najväčšími a najdôležitejšími sídlami sú mestá Plovdiv a Pazardžik.[1][2] Medzi ďalšie dôležité mestá patria napríklad Septemvri, Stambolijski,Săedinenie, Rakovski, Părvomaj, alebo Sadovo.[2]
Hospodárstvo
upraviťVäčšina územia nížiny je široko využívaná pre poľnohospodárstvo. Pestuje sa zelenina, ovocie, vinič, obilniny (vrátane ryže), slnečnice, cukrová repa a tabak.[1]
Doprava
upraviťCez nížinu prechádza hlavná medzinárodná železničná trať na Sofia – Plovdiv – Istanbul, rovnako aj medzinárodná diaľnica, tzv. avtomagistrala Trakija, spájajúca tie isté mestá. Okrem samotnej diaľnice sa na území nížiny nachádza rozsiahla sieť ciest ostatných tried.[1][2]
Galéria
upraviť
pohľad na severnú časť nížiny z Plovdivu
geografická mapa Hornotráckej nížiny – Pazardžiško-Plovdivsko pole zaberá západnú časť nížiny
Referencie
upraviť- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 396. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 8 – mom-pan. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104302. S. 3278. (po bulharsky)
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pazardžiško-Plovdivsko pole
